Predseda KBS k novej exhortácii: Pápež chce empatickú a milosrdnú Cirkev

 Vo Vatikáne dnes uviedli posynodálnu apoštolskú exhortáciu Svätého Otca Františka Amoris laetitia. Vychádza po Synode biskupov o rodine, ktorá sa konala vo Vatikáne v dvoch fázach, v rokoch 2014 a 2015. Pri tejto príležitosti prinášame bezprostredný rozhovor s predsedom KBS Mons. Stanislavom Zvolenským, ktorý sa oboch zasadnutí synody zúčastnil a s novou exhortáciou sa už v krátkosti oboznámil.

Príprava novej exhortácie nebola krátka - predchádzali jej dve synody o rodine. Stačil tento čas na spracovanie tak komplexnej témy?


Pápež František hovorí, že to bolo veľmi pekné obdobie, bohaté na prehĺbenie pravdy. Samozrejme, všetko má svoj čas. Bol to dobrý čas na analýzu a iste aj na rozmýšlanie nad novými podnetmi. Bol to iste dostatočný čas aj pre pápeža, aby zhrnul všetko, čo prišlo z farností celého sveta a aby sa rozhodol urobiť posynodálnu exhortáciu. V tomto zmysle to bol dostatočný čas.

Rodiny dnes čelia vážnym problémom a nová exhortácia sa venuje práve tejto téme. Pokladá teda Cirkev problémy rodín za svoju prioritu?

Pápež František vychádza z toho, že je správne na prvom mieste vidieť nie až natoľko problémy - teda to, že rodina je otrasená, zranená - ale predovšetkým vnímať výzvu, ponuku, možnosť. Je tu veľká príležitosť pre Cirkev, aby rodine pomáhala: aby to najzákladnejšie spoločenstvo, na ktorom stojí celá spoločnosť, bolo podporené službou Cirkvi. V tomto duchu je to pre Cirkev aj v duchu posynodálnej exhortácie, ktorú pápež pripravil, vynikajúca výzva: pomáhať všetkým tým, ktorí uzatvorili manželstvo a žijú v rodinách. Lebo manželstvá a rodiny, to je budúcnosť spoločnosti.

Hovorilo sa o tom, že na synodách sa dali vnímať dve skupiny biskupov: jedni boli liberálnejší, iní konzervatívnejší. Máme tu novú exhortáciu, čiže pápež sa rozhodol, ako to bude? Na ktorú stranu sa priklonil?

Nakoľko som mohol nazrieť do exhortácie, vidím, že pápež sa snaží o vyvážený pohľad. Zdôrazňuje, že posynodálnu exhortáciu pripravil v duchu tradície. Odmieta bezzuzdné požiadavky, že všetko sa musí zmeniť. Zároveň odmieta aj strohý, uzavretý, obranný spôsob postupov a riešení. Chce Cirkev, ktorá je otvorená. Chce, aby Cirkev bola empatická a milosrdná, ale zároveň, aby zostala verná sama sebe. Myslím, že z toho, čo sa dá vyrozumieť z prvého prezretia exhortácie, možno povedať, že pápež sa snaží o vyvážený prístup a neodvážil by som sa tvrdiť, že sa stavia na stranu tých, ktorí boli označení ako konzervatívni alebo tých, ktorých označili ako liberálov.

Sú tam nejaké zásadné zmeny? Niečo, čo zmení pohľad Cirkvi na sviatosti alebo na rodinu?

Z toho, čo som mohol vidieť, neobjavil som nejaké zásadné zmeny v náuke Cirkvi. Je zrejmé, že pastoračný prístup pápeža Františka akcentuje niektoré činnosti alebo aktivity, ktoré sa majú v Cirkvi konať. Veľmi cenné je zdôraznenie napríklad predĺženia prípravy na manželstvo, potom to, keď pápež hovorí, že je potrebné si uvedomiť, že treba predchádzať rozpadnutým manželstvám tým, že budeme venovať ľuďom, ktorí žijú v manželstve - najmä keď sa dostanú do ťažkostí, ale ešte definitívne neukončili svoje spolužitie. Treba sa veľmi starať o tých, ktorí majú ťažkosti. Svätý Otec vychádza z teologického princípu, že nejestvuje manželstvo alebo rodina, v ktorej by žiadne ťažkosti kvôli ľudskej krehkosti a slabosti neboli. Každé manželstvo, každá rodina, každý vzťah potrebuje uzdravovanie, potrebuje duchovnú pomoc. Veľmi cenný je jeho pastoračný prístup pozývajúci k vnímavosti a milosrdenstvu voči tým, ktorí zažili občiansky rozvod a uzatvorili aj nové občianske manželstvo - teda voči rozvedeným a znovuzosobášeným. Zdôrazňuje, že nenastáva žiadna zmena v princípoch, ale že treba individuálne doprevádzať každého človeka, ktorý je dotknutý takouto situáciou a pomáhať mu nájsť správne riešenia.

Ako sú na tom, podľa vás, slovenské rodiny, v porovnaní s inými krajinami? Sme na tom horšie alebo lepšie, čo sa týka rodinných vzťahov?

To je pomerne ťažká otázka. Neodvážil by som sa jednoznačne povedať, či sme na tom lepšie alebo horšie. Je zrejmé, že aj rodina na Slovensku je poznačená myslením a vplyvom rozšíreným v Európe. Nerodí sa veľmi veľa detí, podobne ako aj v iných európskych krajinách, čo ukazuje, že odvaha žiť v manželstve a rodine, odvaha darovať nový život, je pomerne oslabená. Toto je aj situácia slovenskej rodiny. Máme však mnohé, naozaj dobré rodiny, ktoré obdivujeme, z ktorých sa tešíme a o ktorých dúfame, že sú budúcnosťou pre našu spoločnosť. Je ale zrejmé, že tie ťažkosti, ktoré manželstvo a rodina prežívajú vo svete, poznáme na vlastnej koži aj tu na Slovensku.