Blahoslavení milosrdní lebo oni dosiahnú milosrdenstvo
JEŽIŠ ZAČÍNA svoju reč na vrchu blahoslavenstvami. V nich sú požiadavky, nevyhnutné podmienky pre vstup do Božieho kráľovstva pre všetkých. KKC uvádza, že: „Blahoslavenstvá sú stredobodom Ježišovho učenia.
Ich vyhlásenie preberá prisľúbenia dané vyvolenému národu od čias Abraháma. Privádza ich k dokonalosti tým, že ich už nezameriava iba na vlastnenie určitej krajiny, ktorú nemožno bez utrpenia nikomu prejaviť, ba bez utrpenia nemožno si ju ani predstaviť v jej dvoch základných podobách, v podobe odpúšťania a v podobe služby. V súčasnej spoločnosti veľa ľudí potrebuje naše odpustenie, mnohí potrebujú našu službu, čiže naše milosrdenstvo. Najviac ho potrebujú tí, ktorí ešte nepoznajú Boha a svoje utrpenie si preto nemôžu zmierňovať vierou v jeho moc a dobrotu a vierou v jeho nekonečnú odmenu. Za zvlášť milosrdných môžeme označiť tých, ktorí sa namáhajú, aby sa ich bratia a sestry dostali čím prv k viere v Boha, ktorí im budú sprístupňovať Božie milosrdenstvo tak, že im budú dávať pociťovať svoje. Blahoslavení milosrdní sú tí, čo prijímajú iných, takých, akí sú, zahŕňajú ich láskou, akú práve potrebujú, aby im pomohli dosiahnuť Božiu lásku, pre ktorú sme všetci stvorení. Milosrdenstvo môžeme označiť za akési naše duchovné dýchanie. Dostávame ho, aby sme ho dávali. Dávame ho, aby sme ho dostali. Ak ho niekomu odoprieme, zastaví sa „naše dýchanie“. Milosrdenstvo môže mať rôzne podoby. Môže byť súcitné, odpúšťajúce, pomáhajúce a môže byť aj výchovné, ale aj bolestivé. Všetko je milosrdenstvom, čo pochádza z lásky a čo k láske vedie. Len málo sa zamýšľame nad tým, čo milosrdenstvo je, ktoré svoje skutky pokladáme za milosrdenstvo a ktorým dávame toto meno neprávom.
Uvedomme si, že len milosrdní dosiahnu milosrdenstvo. Prosme preto Pána, nech pretvorí naše srdcia a nech nás naučí tak milovať ľudí, ako on miluje nás. Nech nás naučí zbavovať sa chýb, ktoré ešte máme a ktoré sa nám zatiaľ nepodarilo pre našu slabosť odstrániť. Nech nás naučí odpúšťať tak, ako nám On odpúšťa. Nech sa nám darí šíriť kresťanské posolstvo o milosrdnom Bohu. Blahoslavenstvá vykresľujú tvár Ježiša Krista a opisujú jeho lásku; vyjadrujú povolanie veriacich pridružených k sláve jeho umučenia a zmŕtvychvstania; objasňujú charakteristické skutky a postoje kresťanského života...
Blahoslavenstvá odpovedajú na vrodenú túžbu po šťastí. Táto túžba má božský pôvod. Boh ju vložil do srdca človeka, aby ho pritiahol k sebe, lebo len on ju môže plne uspokojiť... Blahoslavenstvá odhaľujú zmysel ľudskej existencie, posledný cieľ ľudských činov: Boh nás volá do svojej blaženosti“ (KKC 1716-1719). Milosrdenstvo u Matúša je predovšetkým atribútom Boha, ktorý zasa vyžaduje milosrdenstvo od ľudí. Matúš dvakrát (Mt 9,13; 12,7) cituje proroka Ozeáša (Oz 6, 6): „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.“ Matúš nazýva milosrdenstvo najdôležitejšou vecou z celého Zákona (Mt 23, 23). Ježiš neblahorečil chudobných, plačúcich či hladných po spravodlivosti preto, že by bol mal radosť z ich bolesti či z ich spoločenskej podradnosti. Ježiš blahorečí milosrdných za to, že sa sú citne skláňajú nad každým, kto trpí a potrebuje pomoc. Ježiš teda neblahorečil utrpenie, ale blahorečil lásku, ktorú nemožno bez utrpenia nikomu prejaviť, ba bez utrpenia nemožno si ju ani predstaviť v jej dvoch základných podobách, v podobe odpúšťania a v podobe služby. V súčasnej spoločnosti veľa ľudí potrebuje naše odpustenie, mnohí potrebujú našu službu, čiže naše milosrdenstvo. Najviac ho potrebujú tí, ktorí ešte nepoznajú Boha a svoje utrpenie si preto nemôžu zmierňovať vierou v jeho moc a dobrotu a vierou v jeho nekonečnú odmenu.
Za zvlášť milosrdných môžeme označiť tých, ktorí sa namáhajú, aby sa ich bratia a sestry dostali čím prv k viere v Boha, ktorí im budú sprístupňovať Božie milosrdenstvo tak, že im budú dávať pociťovať svoje. Blahoslavení milosrdní sú tí, čo prijímajú iných, takých, akí sú, zahŕňajú ich láskou, akú práve potrebujú, aby im pomohli dosiahnuť Božiu lásku, pre ktorú sme všetci stvorení. Milosrdenstvo môžeme označiť za akési naše duchovné dýchanie. Dostávame ho, aby sme ho dávali. Dávame ho, aby sme ho dostali. Ak ho niekomu odoprieme, zastaví sa „naše dýchanie“. Milosrdenstvo môže mať rôzne podoby. Môže byť súcitné, odpúšťajúce, pomáhajúce a môže byť aj výchovné, ale aj bolestivé. Všetko je milosrdenstvom, čo pochádza z lásky a čo k láske vedie. Len málo sa zamýšľame nad tým, čo milosrdenstvo je, ktoré svoje skutky pokladáme za milosrdenstvo a ktorým dávame toto meno neprávom. Uvedomme si, že len milosrdní dosiahnu milosrdenstvo. Prosme preto Pána, nech pretvorí naše srdcia a nech nás naučí tak milovať ľudí, ako on miluje nás. Nech nás naučí zbavovať sa chýb, ktoré ešte máme a ktoré sa nám zatiaľ nepodarilo pre našu slabosť odstrániť. Nech nás naučí odpúšťať tak, ako nám On odpúšťa. Nech sa nám darí šíriť kresťanské posolstvo o milosrdnom Bohu