Kostol - dom Boží a brána do neba

Kostol je miesto, kde máme nachádzať a prežiť Božiu prítomnosť, kde môžeme počuť smerodajné Božie slovo a vEucharistii sa posilňovať telom Pána Ježiša. Kostol nie je len miesto, kde sme prijali sviatosť krstu a stali sme sa Božími deťmi, ale je to aj miesto, kde tento vzťah dieťaťa Božieho prehlbujeme a rastieme vo vzťahu k Bohu, keď prijímame pravdy viery, kresťanské morálne zákony. V kostole si zároveň upevňujeme aj svoj život viery, nádeje a lásky.

Kostol je tiež miesto, kde nám Boh vo svojom veľkom milosrdenstve odpúšťa naše hriechy vo sviatosti zmierenia, kde si snúbenci vysluhujú sviatosť manželstva, kde sa modlíme za zomrelých,... a preto má kostol pre nás veľký význam.

Je to dom Boží, dom modlitby, brána do neba. Uvedomujeme si tu viac ako inde význam a potrebu klaňať sa Bohu, ďakovať, odprosovať, prosiť, či už v tichu - v modlitbe srdca, spevom, sám alebo spoločne. Zvlášť tu nám Boh prejavuje svoju lásku, často priam rukolapnými darmi.

Kostol je miesto, kde každý môže a má prísť slobodne, kde sme si všetci bratmi a sestrami. Preto sa tu všetci môžme uplatniť podľa veku a postavenia, od miništranta cez lektora, organistu, kostolníka… A všetci máme povinnosť starať sa o kostol aj po materiálnej stránke. Náš kostol spĺňa to isté, čo katedrála či bazilika.

Keď odchádzame z kostola, mali by sme si uvedomiť, že Boh má ostať v nás, pretože naše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva.

Milovať kostol, cítiť s farnosťou, byť si vedomý, že som kresťan katolík je správny a zodpovedný postoj, ktorý od nás právom žiada Boh a ktorý od nás očakávajú aj bratia a sestry. Kto sa takto nespráva a kto svojím konaním dáva na vedomie niečo iné, nech v sebe veci prehodnotí, zmení, skvalitní, prípadne si uvedomí, že ako slobodný človek má očakávať primeranú odmenu od Boha. (prebraté z webu vincentinov)