Všimol si si, koľko času denne stráviš čakaním? Ráno napríklad čakáš na autobus, potom v zamestnaní čakáš na rozdelenie práce, neskôr čakáš na šéfa, na klientov, čakáš v rade na obed, čakáš na dôležité telefonáty. Po pracovnej dobe čakáš v supermarkete v rade k pokladni, čakáš na dovolenku v presvedčení, že si odpočinieš, čakáš v poradovníku na prijatie na štátnom úrade, u lekára, na fare, alebo niekedy aj na nové voľby...
Ale aj iní čakajú na teba. Čakajú na splátky, ktoré si sa zaviazal platiť, manželka čaká na pomoc od teba, alebo aspoň na dobrú správu, dieťa ťa čaká v škole až ho prídeš vyzdvihnúť, netrpezlivo čaká aj kolega, že mu vrátiš požičané veci, starí rodičia čakajú, že ich navštíviš, iní až splníš, čo si im prisľúbil, ale aj tvoja záhrada čaká, že sa jej budeš venovať.
Veľa času stráviš čakaním ty, a veľa času strávia iní čakaním na teba. Všetko toto zrátať, či odhadnúť by bolo zaujímavé ale i náročné, ale položme si otázku: Je toto čakanie advent, ktorý je už súčasťou nášho každodenného života? Alebo je to životný štandard, povýšený na súčasť kultúry, ktorá s adventom má pramálo spoločné?
Vianoce celý december?
Hektický štýl má aj spoločenský rozmer. Napríklad v Bratislave pred jezuitským kostolom už od nedele Krista Kráľa stojí rozsvietený vianočný strom. Na Hlavnom námestí je plno stánkov s predajom všelijakých pozorností, najmä s predajom lokší, pečienky, vareného vína, alebo iných gazdovských špecialít. Práve pri nich sa od rána do neskorých nočných hodín zdržujú stovky ľudí. Vlastne, tých najviac ubehaných, ktorí ani nestihnú zbadať, že v závere decembra je už deň Božieho narodenia. Uponáhľanosť sa vnucuje ako životný trend a vianočný sviatok, ktorý príde nakoniec, je vlastne už len deň voľna, tak potrebný v rade ďalších. Je čas pred ním ešte nejaký priestor pre advent? Alebo sú to už Vianoce, ako ich pripomínajú koledy znejúce v podaní rôznych speváckych skupín z pódia na námestí? Zdá sa, že je to trend moderných ľudí v zajatí biznisovej ideológie a ľudového konzumu. Servíruje sa im pocit, že nie sú osamelí, že žijú s ostatnými a najmä v súlade s aktuálnym časom. Ten zase nahovára, že čas Vianoc vlastne splýva s decembrom. Ak by cirkevný advent v duchu tejto logiky vypadol, fakticky ani by to nik nezbadal. Prispôsobí sa tomu aj Cirkev?
Iný advent
Cirkev žije v mori pohanstva a s chudobnými na ktorých dopadá množstvo nešťastí. Mnohým okolnostiam sa Cirkev aj prispôsobuje, ale jej chudobní sa zamestnávajú skôr otázkou ako vôbec prežiť. Náhlenie sa a ideológie pôsobia na nich skôr odstrašujúco. Radšej ich obchádzajú. Skôr sa zhodnú s Kristovou výzvou z evanjelia, kde hovorí: „Dávajte pozor aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom a opilstvom a starosťami o živobytie, aby onen deň nebol vaším osídlom.“ Týmto prístupom sa vymedzujú pre Božie kráľovstvo iné spôsoby a iná kultúra. Cirkev chráni veriacich pred profanáciou života. Človek by inak strácal viac, než dostával. Ježiš sa preto prihovára: „Zdvihnite hlavu blíži sa vaše vykúpenie.“ Cirkev má preto o advente inú predstavu a vlastný názor. Advent podľa nej je očakávanie. Pri očakávaní môžeš síce robiť aj ďalšie veci, ktoré sú na rade, ale tvoj životný postoj je v očakávaní niečoho, čo presahuje tvoj život, čo nie je nejaká vec v rade ďalších, čo je jednoducho viac. Advent je očakávanie tajomstva, ktoré má pečať Božskosti. Tajomstva, od ktorého odvádzaš závislosť ľudského života. Veriaci práve preto v advente uvažujú nad tým, ako život zlepšiť. Iní kvôli tomu si rezervujú čas, aby si v tichu urobili duchovnú obnovu. Advent je prístup k realite života, ktorým sa odporuje individuálnej i spoločenskej hektike.
