NA ZAČIATKU Roka milosrdenstva sme požehnali symbolickú bránu milosrdenstva, ktorou budeme prechádzať celý rok 2016 do jubilejného kostola, obdareného privilégiom Božieho milosrdenstva. Aké pocity nami prechádzajú, ak vstupujeme týmto symbolom? Zvláštne aj výnimočné. Brána je biblický symbol Krista. Sv. otec na audiencii v stredu 16. 12. 2015 hovoril na tému: „Ako prejsť Svätou bránou a naučiť sa odpúšťať?“ Prejdenie Svätou bránou je znamením pravého obrátenia náš- ho srdca. Keď budeme prechádzať Svätou bránou, je dobré si uvedomiť, že máme mať dokorán otvorenú aj bránu nášho srdca. Stojím pred Svätou bránou a prosím: „Pane, pomôž mi otvoriť dokorán bránu môjho srdca!“ Svätý rok by sa minul účinku, keby sme bránou nášho srdca nenechali prejsť Krista, ktorý nás pohýna smerom k ostatným, aby sme im priniesli jeho samého a jeho lásku.

V kostole na určenom plagáte sú znázornené skutky telesného a duchovného milosrdenstva. Nech sú pre nás konkrétnymi úkonmi, ktoré vychádzajú z našej viery v Krista. On je brána, cez ktorú, ak vstúpime do Božieho domu, môžeme načerpať jeho milosrdnú lásku a po vyjdení z kostola ju prevteľovať do skutkov milosrdenstva. Po celý rok prechádzajúc bránou, aspoň v nedeľu a sviatky, nech nám ona pripomína, že Kristus je pre nás zmiernou obetou za naše hriechy. Viac do pozornosti je nám dávané zmierenie sa s Otcom skrze Krista vo sviatosti zmierenia. Najprv sa treba zmieriť s bratom a sestrou, čiže odpustiť si, aby aj nám boli odpustené hriechy. Učme sa navzájom si odpúšťať, zvlášť v tomto novom roku, aby ozdraveli naše duše. 

Všimol si si, koľko času denne stráviš čakaním? Ráno napríklad čakáš na autobus, potom v zamestnaní čakáš na rozdelenie práce, neskôr čakáš na šéfa, na klientov, čakáš v rade na obed, čakáš na dôležité telefonáty. Po pracovnej dobe čakáš v supermarkete v rade k pokladni, čakáš na dovolenku v presvedčení, že si odpočinieš, čakáš v poradovníku na prijatie na štátnom úrade, u lekára, na fare, alebo niekedy aj na nové voľby...

Ale aj iní čakajú na teba. Čakajú na splátky, ktoré si sa zaviazal platiť, manželka čaká na pomoc od teba, alebo aspoň na dobrú správu, dieťa ťa čaká v škole až ho prídeš vyzdvihnúť, netrpezlivo čaká aj kolega, že mu vrátiš požičané veci, starí rodičia čakajú, že ich navštíviš, iní až splníš, čo si im prisľúbil, ale aj tvoja záhrada čaká, že sa jej budeš venovať.

Veľa času stráviš čakaním ty, a veľa času strávia iní čakaním na teba. Všetko toto zrátať, či odhadnúť by bolo zaujímavé ale i náročné, ale položme si otázku: Je toto čakanie advent, ktorý je už súčasťou nášho každodenného života? Alebo je to životný štandard, povýšený na súčasť kultúry, ktorá s adventom má pramálo spoločné?

Vianoce celý december?

Jednou z častí rodinného života je aj komunikácia jej členov. Tvoria také malé spoločenstvo, ktoré pre svoje normálne fungovanie musí komunikovať. Rodičia musia komunikovať s deťmi a deti by mali komunikovať so svojimi rodičmi. A tak ako komunikujeme s našimi rodičmi, príbuznými či kamarátmi tak by sme sa mali zhovárať i s naším Otcom Bohom. Nebojme sa mu zdôveriť so svojimi starosťami a problémami. On určite nájde riešenie. Nestačí navštevovať kostol, modliť sa otčenáše či litánie. Dôležitá je naša súkromná, osobná komunikácia s Bohom. Človek sa k Bohu síce často prihovára, ale len vo chvíľach keď už cíti že mu nikto iný nedokáže pomôcť alebo dokonca v poslednej chvíli. Často sa mami modlia za svoje deti: „Daj pane aby sa moje dieťa v manželstve nerozviedlo“. S tým ale Boh nemá čo dočinenia toto nemôžeme od Boha chcieť on rozhodnutia ľudí nezmení. Chyba je v jednom z partnerov a Boh len ťažko môže napraviť vnútro človeka. Lebo to vnútro charakteru, vlastností budoval rodič keď sme ešte boli mladý. Ale naše duchovno do veľkej mieri budoval Boh. Ako ďalší príklad uvediem priamo z prostredia školskej lavice. Keď som navštevoval základnú školu ešte na dolnom stupni. Často sa spolužiaci pred písomkou obracali k Bohu lebo si boli vedomý že sa nepripravili dostatočne na tú písomku a tak si mysleli že Boh im zlepši známku. Alebo dokonca sa modlili zato aby učiteľka ochorela. Čo mal Boh s ich písomkou? Nehovoriac o tom že dokázali v modlitbe priať zlé druhému. Toto od Boha nemôžeme očakávať. Pán sa môže starať o naše duchovné vnútro. Skôr sa rozprávajme s Bohom o tom aký sme a či taký chceme byť. Určite nás v tomto smere vyslyší. A vyslyší nás rovnako všetkých. Nezáleží na tom kto sa koľko modli, kto koľko krát za rok pôjde na spoveď. Čo s toho má ak nekomunikuje so svojím Otcom lebo len v tejto komunikácii môže naozaj spoznať Boha. Modlenie, eucharistia a spoveď to sú všetko len vonkajšie prejavy. Dôležité je i dostať svoje pocity, myšlienky a všetko čo máme na srdci k svojmu Otcovi. A toho môžeme dosiahnuť jedine rozhovorom s Otcom.  

Milí priatelia,

Smer prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR predložil do
pripomienkového konania Akčný plán pre LGBTI ľudí, kde skryto predkladá plán na zavedenie registrovaných partnerstiev vrátane adopcií detí rodičom partnera.

Plánuje sa zaviesť trestnosť ústnych prejavov z dôvodu tzv. homofóbie, či transfóbie. Cenzúru tlače prostredníctvom etického kódexu, kde Výbor LGBTI má odporúčať, ako sa má o LGBTI písať, plánuje zaviesť aj preventívnu cenzúru médií. Výbor LGBTI sa má stať cenzorským úradom preverujúcim všetky učebné osnovy a navrhovať, čo sa má o LGBTI učiť.

Priatelia, ale deti potrebujú otca a mamu, toto nemá byť trestná myšlienka. Ani nemá byť trestné, keď poviem, že manželstvo patrí mužovi a žene. Kto bude určovať, ktorý názor je trestný a ktorý nie? Výbor LGBTI odmietol novelu Ústavy SR o manželstve muža a ženy. 102 poslancov bolo za prijatie novely navrhnutých na cenu homofóba roka.

Čo môžeme urobiť?

1. Prosím podpíšte hromadné pripomienky na tomto linku:

https://www.podpisem.sk/hromadne-pripomienky-k-akcnemu-planu-pre-lgbti-ludi-na-roky-2016-2019/

2. Napíšte svoj osobný list alebo mail pánovi Robertovi Ficovi a ministrovi spravodlivosti SR:

info@vlada.gov.sk

Vážený pán
Robert Fico
predseda vlády
Úrad vlády Slovenskej republiky
Námestie slobody 1
813 70 Bratislava

3. Prepošlite tento mail všetkým svojim priateľom, aby podpísali pripomienku.

4. Ak máte organizáciu či ako osoba určite podajte aj samostatne vlastné pripomienky na vládnom portále. Link na materiál nájdete v našich pripomienkach na web stránke www.podpisem.sk.

5. Ak sa stretnete s akýmikoľvek politikmi pred voľbami, informujte ich o svojom názore a žiadajte od nich, aby Vám dali prísľub, že nebudú hlasovať za registrované partnerstva a im podobné rodinnoprávne inštitúty.

S pozdravom

Anton Chromík
predseda
Aliancia za rodinu

8 pravidiel pre lepší život  

1. Zahoď nenávisť. 
2. Nestrachuj sa. 
3. Ži jednoducho. 
4. Očakávaj málo. 
5. Dávaj veľa. 
6. Stále sa usmievaj. 
7. Ži s láskou. 
8. Najlepšie zo všetkých, buď s Bohom!

NEDEĽNÝ ÚRYVOK evanjelia sústreďuje pozornost na hlu- chonemého človeka, ktorého priviedli k Ježišovi, aby ho uzdravil. Jeho životná situácia a stav je tažký. Nemôže rozprávať, lebo nepočuje zvuky a ľudskú reč. Tým je jeho život veľmi obmedzený, uzavretý na prostredie, v ktorom žije. Jeho kvalita je nízka a veľmi ho obmedzuje v ľudských a duchovných prejavoch. Preto okolie, len čo sa mu naskytla príležitosť, hľadá pomoc u Divotvorcu. Béda Ctihodný text evanjelia komentuje slovami: „Vzhliadol k nebu, aby nás naučil, že musíme odtiaľ brať liek, ktorý dá hlas nemým, sluch hluchým a lieči všetky neduhy. Vzdychol pre naše chyby alebo viny našich blížnych. Effeta bolo povedané sluchu. Najprv sa museli otvoriť uši, aby hluchý vedel počuť, až potom jazyk, aby mohol správne velebiť Boha. Zrazu hovorí správne ten, ktorému Pán otvoril sluch a rozviazal jazyk. Hovorí správne, lebo vyznáva Boha, ohlasuje ho druhým. Už môže počúvať a zachovávať Božie prikázania. Chorý teraz môže povedať so žalmistom: »Pane, otvor moje pery a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.«“ My počujeme a rozprávame, lebo tieto dary máme. Na hluchonemom vidíme velkosť daru, ktorým sme obdarení. Je ním naše vybavenie pre komunikáciu s ľuďmi a s Bohom. Dnes zvykneme hovoriť pri nedorozumeniach a problémoch, že všetko je o komunikácii. Problém a jeho riešenie spočíva hlbšie. Dary máme, ale ich nevyužívame, lebo chýba dobrá vôľa, ochota komunikovať a posúvať sa ďalej v riešení problému. Preto prosme a otvorme sa – Effeta

Kostol je miesto, kde máme nachádzať a prežiť Božiu prítomnosť, kde môžeme počuť smerodajné Božie slovo a vEucharistii sa posilňovať telom Pána Ježiša. Kostol nie je len miesto, kde sme prijali sviatosť krstu a stali sme sa Božími deťmi, ale je to aj miesto, kde tento vzťah dieťaťa Božieho prehlbujeme a rastieme vo vzťahu k Bohu, keď prijímame pravdy viery, kresťanské morálne zákony. V kostole si zároveň upevňujeme aj svoj život viery, nádeje a lásky.

Kostol je tiež miesto, kde nám Boh vo svojom veľkom milosrdenstve odpúšťa naše hriechy vo sviatosti zmierenia, kde si snúbenci vysluhujú sviatosť manželstva, kde sa modlíme za zomrelých,... a preto má kostol pre nás veľký význam.

Je to dom Boží, dom modlitby, brána do neba. Uvedomujeme si tu viac ako inde význam a potrebu klaňať sa Bohu, ďakovať, odprosovať, prosiť, či už v tichu - v modlitbe srdca, spevom, sám alebo spoločne. Zvlášť tu nám Boh prejavuje svoju lásku, často priam rukolapnými darmi.

Kostol je miesto, kde každý môže a má prísť slobodne, kde sme si všetci bratmi a sestrami. Preto sa tu všetci môžme uplatniť podľa veku a postavenia, od miništranta cez lektora, organistu, kostolníka… A všetci máme povinnosť starať sa o kostol aj po materiálnej stránke. Náš kostol spĺňa to isté, čo katedrála či bazilika.

Keď odchádzame z kostola, mali by sme si uvedomiť, že Boh má ostať v nás, pretože naše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva.

Milovať kostol, cítiť s farnosťou, byť si vedomý, že som kresťan katolík je správny a zodpovedný postoj, ktorý od nás právom žiada Boh a ktorý od nás očakávajú aj bratia a sestry. Kto sa takto nespráva a kto svojím konaním dáva na vedomie niečo iné, nech v sebe veci prehodnotí, zmení, skvalitní, prípadne si uvedomí, že ako slobodný človek má očakávať primeranú odmenu od Boha. (prebraté z webu vincentinov)

Ako úplne prvú vec Ti chcem napísať to, že už samotný Tvoj boj je veľkou výhrou, hoci to tak zrejme nevnímaš. Prvé, čo Diabol robí, keď sa chceme v niečom zmeniť, je, že nám začne našepkávať, akí sme neschopní, nemožní, že to aj tak nevládneme, že sme pokrytci, keď sa chceme zbaviť niečoho, čo sa nám v skutočnosti páči.. Takže jedna z vecí, ktoré je dôležité urobiť, je zapchať si pred ním uši. Zriekať sa v modlitbe jeho klamstiev a prosiť o prikrytie Ježišovou krvou, ktorej sa Zlý desí. Intenzívna modlitba a pôst pomáha. Potrebuješ trochu „vycvičiť“ svoje podvedomie.  To je sčasti takou primitívnejšou časťou nás samých, tak sa nepohorši, keď to prirovnám k trénovaniu nejakého zvieratka;) Proste potrebuje za svoje správanie pochvalu a trest. Takže vždy, keď sa Ti podarí odolať pokušeniu, odmeň sa. Alebo si niekam zaznač „body“ vždy, keď sa Ti to podarí a za ich určitý počet si dopraj nejakú väčšiu vec, ktorá Ťa poteší. A zas za zlyhanie si niečo odopri. No cieľom toho nemá byť, aby si sa nejako týral.S tým súvisí aj ďalšia vec – urob si plán. Ak sa budeš snažiť skoncovať so svojou náklonnosťou k pornografii zo dňa na deň, sotva sa Ti to podarí. Viem, že s hriechom chce človek skoncovať hneď, lebo si nemôžeme len tak povedať, že ešte toľko a toľkokrát si dovolím padnúť. Z dlhodobejšieho hľadiska však skôr budeš mať úspech, ak to takto urobíš – takže ak napr. teraz padneš 10x za mesiac, na najbližší mesiac si daj záväzok padnúť najviac deväťkrát, potom osem.. Zo začiatku to teda bude skôr o tom, vydržať aspoň jeden – dva dni dlhšie, časom uvidíš, ako sa tie úseky predlžujú. Bude Ťa to motivovať k tomu, aby si znova nepadol  na predchádzajúcu úroveň a nestratil tak to, čo sa Ti už podarilo vybojovať.  Alebo začni s tým, že znížiš sledovanie pornografie na minimum, resp. časom na nulu, hoci frekvenciou masturbácie ako takej sa zatiaľ venovať nebudeš. To príde potom v ďalšom kroku. Prestať sledovať pornografiu je dôležité kvôli tomu, aby sa Tvoja myseľ a Tvoja pamäť začali postupne vyprázdňovať  od obsahov a obrazov z pornografie (ale bude to na dlhší proces).Svoje negatívne pocity z toho, že sa Ti zas niečo nepodarilo, vždy obetuj na nejaký úmysel. Takto môžeš niečo pozitívne vyťažiť aj zo svojich pádov a Diabol Ťa v tom tak nebude deptať.Trénuj sebaovládanie aj v iných oblastiach. V Tvojej psychike je všetko so všetkým prepojené a keď naučíš svoje telo poslušnosti v jednej veci, bude odolnejšie aj v boji o čistotu. Rozhodni sa preto robiť niečo náročné a buď tomu verný – napr. začni cvičiť alebo venovať sa nejakému dobrovoľníctvu, daj si pôst..  Ale znova je potrebné dať si realistické ciele, aby si to nepreháňal a v prípade neúspechu necítil veľkú frustráciu - Tvoje podvedomie si bude ako protiváhu k frustrácii pýtať nejaký pôžitok, takže Ťa to zas môže viac ťahať k masturbácii.Maj v zálohe plány, čo budeš robiť, keď sa dostaneš do pokušenia (zavrieť oči a narátať do desať a potom hneď vypnúť prehliadač, prípadne zavolať niekomu, ísť sa prejsť, začať sa doma venovať nejakej záľube..), alebo ešte lepšie – podľa možnosti sa  vyhýbaj už aj pokušeniu samotnému. Napr. mám kamaráta, ktorý, keď je sám doma, ani vôbec nezapína počítač, lebo vie, že by ho to ťahalo na pornostránky – možno by to ustál, možno nie, tak sa rozhodol vôbec sa radšej ani nevystavovať pokušeniu.Predpokladám, že sa už teraz modlíš sa svoju budúcu manželku a máš už nejakú predstavu aká by mala byť. Možno by Ti mohlo pomôcť, keby si vždy, keď budeš chcieť na nete pustiť nejakú hlúposť, na chvíľu zavrel oči a predstavil si, že je v miestnosti s Tebou – ako by sa asi tvárila?A veľmi dôležitá vec – určite si pohľadaj niekoho, s kým o týchto veciach môžeš hovoriť. Minimálne z psychologického pohľadu je dobré, aby si sa niekomu zo svojho konania pravidelne zodpovedal (a aby si si k stresu z hriechu samotného nepridával ďalší stres z toho, že to v sebe musíš všetko dusiť bez nejakého uvoľnenia - vieš, ako sa hovorí, že keď o probléme niekomu povieš, zmenší sa). Možno by si bol prekvapený, koľkí ľudia v Tvojom spoločenstve môžu mať (i keď netvrdím, že na 100% majú). Ak je Ti však nepríjemné hovoriť o tom s ľuďmi, ktorí Ti nie sú vekom podobní, mohol by si takých nájsť na nejakých kresťanských akciách či kresťanských chatoch. A môžete si poradiť navzájom, čo sa vám osvedčilo. Ak si katolík, nenahraditeľná je pre Teba sviatosť zmierenia - kvôli rozhovoru s kňazom, zmiereniu s Bohom a viacerým ďalším milostiam, ktoré prináša..Ešte jedna vec – utiekanie sa k takémuto „úniku od reality“, navyše spojenému s príjemnými pocitmi, môže, ale nemusí byť príznakom úteku pred inými problémami, frustráciou v nejakej konkrétnej životnej oblasti, spôsobom, ako znížiť mieru depresie či stresu a podobne. Takže skús porozmýšľať, či nie je v Tvojom živote nejaká oblasť, ktorú „lepíš“  sexuálnym pôžitkom. Samozrejme to, že mladého chlapa láka sex, nemusí mať žiadnu takúto príčinu, ale je dobré zamyslieť sa aj nad touto možnosťou – riešenie skutočného problému by v taktom prípade malo mať pozitívny vplyv aj na problémy s čistotou.Odporúčam tiež motivačnú literatúru;) Skús napríklad „Teológia jeho/jej tela“ od Jasona Everta (tá je pre mladého človeka úplne super) a tiež knihy od Christophera Westa. Veľmi to človeku osvetlí úžasný Boží zámer so sexualitou a učí tiež úcte k ženám a v neposlednom rade aj k sebe – všetko to pôsobí veľmi motivačne v prospech čistoty. Tieto knihy sú katolícke, ak si protestant  – hoci možno nebudeš súhlasiť úplne so všetkým, vyberieš si z toho to podstatné pre seba (a bude tam veľa podnetných myšlienok, to Ti viem sľúbiť ;) Ak sa Ti náhodou niekedy stane, že by si na nejaký čas znova padol do toho, čo na začiatku, aj tak sa nevzdaj! Vyhraté na 100% aj tak nebudeš mať nikdy. Tým Ťa pravdaže nechcem odradiť. No Bohu je milší hriešnik, ktorý sa po stýkrát otrasie a vstane, než svätec, ktorý by už dosiahol dokonalosť a pokánie by už nepotreboval, dokonca by si možno v pýche myslel, že si to všetko zariadil vlastnou šikovnosťou. Pre spásu nepotrebuješ vlastnú šikovnosť, ale vedomie závislosti na Božej milosti. K tomu Ťa Tvoje hriechy čistoty vedú paradoxne viac ako nejaký pocit dokonalosti a toho, že nemáš žiadny problém..Takže pamätaj na to, že nie si žiadny stratený prípad, aj keď sa Ti nebude vždy všetko dariť. Nezabúdaj na to, že už boj samotný má svoju hodnotu, aj keď ešte nie je výhrou. Proste – nikdy, nikdy  to nevzdaj;)Držím Ti v tom palce a vyprosujem veľa požehnania :)

Bratislava 3. júla (TK KBS) Púťou rodín k Panne Márii na Levočskú horu počas nastávajúcich víkendových dní 4.-5. júla vyvrcholí príprava na 8. svetové stretnutie rodín. „Láska je naším poslaním – Rodina plná života“ je hlavné motto svetového stretnutia a  desiatich prípravných katechéz, s ktorými sme sa na zaoberali od začiatku tohto roka vo farnostiach, spoločenstvách rodín, v rodinách a prostredníctvom katolíckych médií. Brožúrka týchto katechéz bude počas víkendu k dispozícii na Mariánskej levočskej hore.
Na programe púte sa budú podieľať aj rodiny modlitbou svätého ruženca v sobotu 4. júla o 23.00, ktorú bude vysielať naživo aj TV LUX, v noci 5. júla o 1.00 na Eucharistickej poklone s adoráciou a o 4.00 na Krížovej ceste. Ráno 5. júla o 8.30 predstaví dp. Róbert Neupauer katechézu Pravá láska prináša ovocie so svedectvom manželov, ktorú bude tiež vysielať TV LUX.
Na tému rodiny budú zamerané aj sväté liturgie Mons. Milana Chautura, košického eparchu a predsedu Rady KBS pre rodinu v sobotu o 20.00 a v nedeľu o 7.00 hod. Púť vyvrcholí slávnostnou odpustovou svätou omšou s J. Em. kardinálom Stanislavom Dziwiszom, krakovským arcibiskupom.

Podrobný program púte nájdete na www.rodina.kbs.sk

Informovala Viera Václavová


Text zverejneny na internetovej stranke TK KBS (tkkbs.sk)https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150703030

Vyvrcholila Levočská hlavná púť, tento raz ju zdobili modlitby rodín


Levoča 6. júla (TK KBS) Na jednom z najstarších pútnických miest na Slovensku - na Mariánskej hore v Levoči - vyvrcholila každoročná Mariánska púť. Celý odpustový týždeň sa niesol v znamení modlitieb, mariánskej úcty, pokánia a zmierenia. Počas víkendu prišlo na horu okolo 600-tisíc pútnikov. Záverečnú slávnosť celebrovať poľský kardinál Stanislaw Dziwisz, krakovský arcibiskup, ktorý prítomným pripomenul návštevu Jána Pavla II. v Levoči pred dvadsiatimi rokmi. V jej znamení sa niesla aj celá púť, pričom venovaná bola aj Roku zasväteného života, ktorý vyhlásil pápež František.

V predchádzajúcich ročníkoch levočských hlavných pútí sa nočné spovedanie zo soboty na nedeľu končilo spravidla dve hodiny po polnoci. Tohto roku vyše dvesto kňazov vysluhovalo sviatosť zmierenia prakticky nepretržite. Nezvyčajne horúce počasie zmenilo zaužívaný rytmus príchodu najmohutnejších zástupov do levočskej svätyne. Mnohí uprednostnili nočné sväté omše, eucharistickú poklonu s procesiou, pobožnosť krížovej cesty a zotrvali na Mariánskej hore až do záverečnej slávnostnej odpustovej svätej omše, informoval TK KBS Jozef Lapšanský, jeden z organizátorov púte.

Usporiadatelia už dávno nezažili takú hojnú nočnú návštevnosť ako počas 4. a 5. júla 2015. V zhromaždení veriacich sa vynímali mladé rodiny. Organizátori ochotne poskytli miestnosť malého tlačového centra v Pútnickom dome mamičkám dojčiacim svoje maličké ratolesti. Splnila sa tým jedna z tohtoročných tém levočskej odpustovej slávnosti: Rodiny putujú k Panne Márii vzdať úctu sv. Jánovi Pavlovi II.

Úctou k žene, matke, darkyni života vystužil v sobotu 4. júla svoju homíliu celebrant otváracej odpustovej sv. omše Mons. František Dlugoš, levočský dekan a farár, rektor Baziliky Navštívenia Panny Márie. Pripomenul výnimočný cit, aký prechovával voči matkám, deťom i rodinám sv. Ján Pavol II. „Horlivo sa modlime za vzkriesenie úcty k žene a matke. Lebo priveľa milujúcich ženských sŕdc trpí v čase, ktorý žijeme. Každé poníženie ženy a matky je novou ranou v Nepoškvrnenom srdci našej Panny Márie," zdôraznil František Dlugoš v závere kázne.

Tradičnú sobotňajšiu podvečernú svätú omšu ozvláštnil i duchovne a liturgicky obohatil ordinár Ozbrojených síl a zborov SR Mons. František Rábek, ktorý vyslúžil sviatosť birmovania jedenástim mladým ľuďom z  farnosti sv. Michala Archanjela Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach.

Záverečnej slávnostnej odpustovej pontifikálnej svätej omši predsedal kardinál Dziwisz s koncelebrujúcimi slovenskými biskupmi. Reprezentatívne a medzinárodné bolo zastúpenie predstaviteľov ozbrojených síl a zborov z Rakúska, Čiech, Nemecka a Poľska. Hlavný celebrant pozdravil takmer tristotisícové zhromaždenie pútnikov rozpomienkou na legendárne volanie slovenských veriacich adresované sv. Jánovi Pavlovi II.: „Svätý otče, do Levoče!“ Pripomenul pevné presvedčenie prvého slovanského pápeža, že Panna Mária raz tieto túžby Slovákov splní. V závere svätej omše požehnal kardinál Dziwisz pamätnú tabuľu s portrétom svätého Jána Pavla II., ktorú slávnostne nainštalujú počas letného Národného stretnutia mládeže P 15 v Poprade.

Najbližšia púť v Levoči bude púť seniorov už tento štvrtok 9. júla 2015.

TK KBS informoval Jozef Lapšanský


Text zverejneny na internetovej stranke TK KBS (tkkbs.sk)https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150706035